Gran Paradiso

 

O Gran Paradiso (4 061 m. n. m.) sa hovorí, že patrí k najľahšie dostupným alpským štvortisícovkám.

Tých je dokopy osemdesiatdva.

Výstup naň sa často používa na aklimatizáciu pred výstupom na najvyšší európsky vrchol - Mont Blanc.

 Mont Blanc vyfotografovaný zo svahov Gran Paradiso (s použitím zoomu)

Gran Paradiso sa nachádza v hlavnom hrebeni Grajských Alp, v najstaršom talianskom národnom parku rovnakého mena.

Ideálny prístup je diaľnicou smerujúcou z Milána do Aosty.

Kúsok za Aostou treba odbočiť do Valle Savarenche a úzkou, v zime neudržiavanou asfaltkou sa dostanete až na koniec malebného údolia - do osady Pont.

Cestou prechádzate viacerými úzkymi tunelmi - jeden z nich sa nám stal na spiatočnej ceste osudným.

Uprostred tunela, pri vyhýbaní sa zle odstavenému pokazenému karavanu, sme na našom aute odrazili pravé spätné zrkadlo.

V údolí Savarenche jestvuje viacero kempov, ale ten najvýhodnejší pre výstup normálkou na Gran Paradiso sa nachádza v samom závere doliny – v Ponte.

camp v Ponte

Výstup na Gran Paradiso sa väčšinou odporúča vykonať v dvoch dňoch.

Prvý deň sa vystúpa k chate Rifugio Vittorio Emanuele II., ktorá sa nachádza vo výške 2 735 m. n. m.

 

Príchod ku chate Vittorio Emanuele.

Chata je pomenovaná po talianskom kráľovi, ktorý sa zaslúžil o vznik národného parku.

 

Prevýšenie z Pontu k chate predstavuje cca 770 metrov.

Stúpate upravenou cestou pripomínajúcou vysokotatranskú magistrálu a k chate sa dostanete za dve hodiny.

 

Z chaty sa zvykne na vrchol vyrážať na druhý deň ráno okolo štvrtej rano za svetla čeloviek.

Náš plán bol rovnaký, ale nepriaznivá predpoveď počasia na ďalší deň nás donútila, aby sme celý výstup absolvovali počas jediného dňa.

 V pozadí (uprostred) Mont Blanc

 

 

Z kempu v Ponte sme vyrazili ráno o šiestej. O ôsmej sme dorazili k chate Vittoria Emanuela II.

 

Krátko sa osviežujeme vodou tečúcou pred chatou a cez kamenné polia pokračujeme do morénového suťoviska.

Cesta je vyznačená kamennými mužíkmi, ale viem si predstaviť, že pri zhoršenej viditeľnosti by bolo dosť zložité orientovať sa v tomto teréne.

Asi po hodine sme na úpätí ľadovca Gran Paradiso.

 

 

Nástup naň je pomerne strmý, takže si obúvame mačky, navliekame sedáky a viažeme sa na lano.

Po prekonaní úvodných partií sa sklon terénu zmierni a odmenou za vynaloženú námahu sa nám stanú nádherné výhľady.

Máme totiž ideálne jasné počasie, takmer bezvetrie.

Každého okamžite upúta na severe sa nachádzajúci impozantný masív najvyššej európskej hory Mont Blanc.

 

 

Po chvíli však identifikujeme aj ďalšie, na východe sa nachádzajúce vrcholky Matterhornu, Monte Rosy, Castora a Poluxu.   

 

 

Foto z vrcholu Gran Paradiso - Matterhorn je v diaľke celkom vpravo

Pokračujeme po ľadovci a stretávame schádzajúce lanové družstvá, ktoré vyrážali z chaty nadránom.

Nie je ich málo.

Gran Paradiso je bohato navštevovaná hora...

 

 

Našťastie, o tomto čase navrch okrem nás už nestúpa nik.

Zanedlho nás pohľad južným smerom presviedča, že sa už nachádzame vyššie ako neďaleký malebný vrchol Monte Ciarforon 3 642 m. n. m.

 

Na vrchol prichádzame okolo tretej popoludní.

 

 

Je to pomerne neskoro, ale má to svoju výhodu – sme poslední, kto sa v ten deň nachádzal na kopci.

Takže žiadne čakanie pri zliezaní záverečných skalných partií, žiadne vyhýbanie sa a prípadne konflikty a nebezpečné situácie.

Všetko je ideálne, počasie, nálada i popoludňajšia ľudoprázdnosť hory.

 

Na vrchole Gran Paradiso stojí soška Madony.

Dostať sa až k nej však znamená disponovať trochu zručnosti a použiť trochu skalného lezenia.

 

Nevýhodou neskorého výstupu je skutočnosť, že ľadovec je popoludní už príliš mäkký.

Trhliny tu síce príliš nevidno, vlastne očividná bola len jedna – na okraji ľadovca tesne pod vrcholom.

Snehový mostík cez ňu vyzeral značne nedôveryhodne, ale vydržal.

Zdolávať dolné partie ľadovca v neskorých popoludňajších hodinách už bolo utrpením.

Roztopený sneh a ľad vytvoril mohutnú riavu a prakticky kamkoľvek ste stúpili – akoby ste stúpili do ľadového potoka.

Návleky sú síce dobrá vec, ale pred takým prúdom neochránia ani ony. Vody do vibrám vnikala vrchom.

Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktoré sme sa rozhodli nezostúpiť až do Pontu,

ale prenocovať na chate Vittorio Emanuelle II. poskytujúcej dva sympatické symboly luxusu - teplú sprchu (2,5O €) a pivo (4,60 €).

 chata Vittorio Emanuelle II.

 

Rozhodnutie prenocovať na chate bolo správne.

Ranné obrazy slnkom ožiareného Monte Ciarforon 3 642 m. n. m. a Becca di Monciair 3 544 m. n. m. zrkadliace sa v hladine plieska nachádzajúceho sa pri chate,

či pozorovanie nádhernej inverzie, boli pohľady azda ešte krajšie, ako tie včerajšie z vrchola Gran Paradiso.      

 

Monte Ciarforon 3 642 m. n. m. 

 

Monte Ciarforon 3 642 m. n. m. a Becca di Monciair 3 544 m. n. m. v zrkadlovom obraze