Grosser Donnerkogel steig

Na feratový víkend sme vyrážali z Bratislavy na 380 kilometrov dlhú trasu do Gosau za tmy, v čase, keď sa poslední opilci z barov ešte len vracajú domov. To nám zaručilo, že už okolo pol deviatej sme zaparkovali pred údolnou stanicou lanovky v Gosau, aby sme vzápätí pochopili, že to nie je tá pravá. Znovu sme sadli do auta a vyviezli sa ešte cca 300 metrov vyššie a odstavili ho na pomerne veľkom (a bezplatnom) parkovisku pod lanovkou Gosaukammbahn (780 m).

Nástup na feratu sa nachádza asi 20 minút chôdze od hornej stanice tejto lanovky.

V posádke nášho auta boli aj geroji (či skôr šetrivci), ktorí si to chceli odšliapať po svojich, ale ukázalo sa, že sú v menšine a okrem toho sme nenašli žiaden chodník, ktorí by strminou viedol k hornej stanici lanovky. Ba, naopak objavili sme výstražné tabule oznamujúce, že opúšťať vytýčenú feratu možno len v skutočne núdzových prípadoch, pretože všetky pozemky naokolo sú v súkromnom vlastníctve a ide o poľovné revíry, kde za bezdôvodný vstup do nich hrozí pokuta.

Lanovka Gosaukammbahn jazdí v letnej sezóne od 8,15 do 17,20 (posledná jazda navrch – 16,00, cena lístka za jazdu hore i späť je 14,30 eur)

Ako sa neskôr ukázalo, myšlienka použiť lanovku bola šťastná. Klettersteig Grosser Donnerkogel je skutočne „výživný“ a odčerpá vám dosť síl. Lanovková podpora príde vhod.

Od hornej stanice lanovky vo výške 1 483 m najprv stúpate smerom k chate Gablonzerhütte (1 522 m), pred ňu však odbočíte mierne vľavo a kráčate už viac-menej intuitívne k skale ďalších cca 10 minút.

Ferata Donnerkogel steig bola vybudovaná v roku 1964 a rekonštruovaná v roku 2015. Jeho obtiažnosť má stupeň C/D.

Výstup sa dá rozdeliť na štyri časti. Prvá časť sa nazýva Ziehkögel a ide o cca 350 metrov pomerne kolmej steny, ale výdatne zabezpečenej železnými stupmi (stupeň C). Druhá časť  vedie v podstate v traverze pod vrcholom Kleiner Donnerkogel, ide o cca 600 metrov zaistenej cesty stupňa B vedeného miestami v kosodreví. V tretej časti zvanej Donnermandl sa nachádza najnáročnejšia časť feraty, ktorá má obtiažnosť D. Ide o cca 50 výškových metrov vedených na skalný útvar pripomínajúci ihlu. Ak si na tento úsek niekto netrúfa, dá sa sprava obísť jednoduchším terénom. Posledná časť, ktorá už stúpa priamo na Grosser Donnerkogel predstavuje cca 250 metrov zaistenej cesty stupňa C, ktorý postupne prechádza do chodeckého terénu privádzajúceho vás až k vrcholovému krížu vo výške 2054 metrov. Celý výstup trvá cca 3 hodiny.

Z vrcholu, ale nielen z neho, sa naskytajú krásne pohľady na ľadovcom obdarený masív Dachsteinu a na malebné jazero Vorderer Gosausee v údolí. Ide teda o krajinársky veľmi hodnotnú túru.

Na vrchole je aj priestor na chvíľkové zamyslenie sa, zvlášť, ak si viete z nemčiny preložiť vety napísané na vrcholovom kríži: Čím vyššie vylezieš na horu, tým menšie sa ti budú zdať tvoje starosti. Tam hore sa ti vyjasní myseľ tak, ako nikde inde.

Zostup z vrcholu vedie po turistickej ceste č. 628 (červeno-bielo-červené značenie). Návrat je dosť nepríjemný a strmý, oplatí sa zobrať so sebou paličky. Na niekoľkých miestach je chodník istený oceľovým lanom. Za vlhkejšieho počasia môže byť nepríjemný.

Po zostupe lanovkou do Gosau sa oplatí urobiť ešte zopár krokov navyše doprava k jazeru Vorderer Gosausee. Okrem toho, že tam sídli sympatický gasthof s čapovaným pivom, jazero s Dachsteinom v pozadí poskytuje scenériu na veľmi romantické fotografie.

Keď sme sa dostatočne nakochali krásnymi pohľadmi a najmä, keď sme zistili, že ďalšie pivá by už nabúrali náš rozpočet, sadli sme do auta a smerovali do 64 km vzdialeného Mondsee, kde sme mali naplánovaný nocľah v kempe pred zajtrajšou druhou túrkou. Ale o tej v ďalšom článku...