Tristans Kirchbogensteig

Na Spielmäueri otvorili v máji tohto roku dve nové feratky. Podľa popisu na internete vyzerali zaujímavo, tak sme sa tam v jednu augustovú nedeľu vydali. Východiskové miesto pre obe túry je lokalita Wegscheid. To je presne to miesto, o ktorom navigácia Be on Road nemá ani šajnu. Takže z rýchlostnej cesty S6 treba zísť v Mürzzuschlagu a pokračovať po ceste č. 23 cez Neubergan der Mürz až do Mürzstegu, tam odbočiť z hlavnej doľava na vedľajšiu cestu, ktorá vás dovedie až na miesto zvané Wescheid (nachádza sa vlastne už v tesnej blízkosti cesty č. 20)

Tak to aspoň má prebiehať, keď všetko funguje. Lenže my sme dorazili do  Mürzstegu a tam nás zastavila rampa krížom cez cestu a dopravná značka Zákaz vjazdu. Z Bratislavy sme vyrážali o piatej, v nedeľnom Mürzstegu sme o pol ôsmej – nikde ani nohy, niet sa koho spýtať. Pokúsili sme sa s problémom vybabrať – prešli sme Mürzsteg bočnou uličkou mysliac si, že tak obídeme nejakú rozkopávku, ale na konci bočnej ulice nás čakala rovnaká rampa a zákazová značka. Vraciame sa naspäť k prvej rampe. Medzitým prišlo zopár ďalších áut a všetky sa otáčajú späť. Mapu sme si „chvalabohu“ so sebou nezobrali. Nevieme, čo ďalej. Vtom na aute prichádza kolportér, roznášajúci do samoobslužných stojanov nedeľný KronenZeitung. Vyberiem sa za ním a dozvedám sa, že cestu dnes a zajtra (ako na potvoru) opravujú. Obchádzka je možná, ale je veľmi dlhá a zložitá.

Váhame. Hľadať obchádzku alebo zvoliť iný cieľ, napríklad niekde na Hohe Wand? Prichádza ďalšie rakúske auto a turisticky oblečený šofér sa s nami dáva do reči. Posádka auta sa chystala na výšľap na 1 893 metrov vysoký Ötscher. Starší turista sa svojho cieľa nechce vzdať, vyzná sa tu a navrhuje nám, aby sme sa držali za ním – vyvedie nás cez obchádzku do Wegscheidu – má ho po ceste smerom na Ötscher. Rakúšan bol ochotný, ale išlo buď o prostatika alebo pivára (za volantom?), pretože kým sme do Wegscheidu dorazili, mali sme asi štyri „odľahčovacie“ pauzy.

Vo Wegscheide pri križovatke ciest sa nachádza pohostinstvo Gasthof zur Post a pred ním veľké parkovisko. To je východisko pre naše dve feraty. Zrána je tu len zopár áut a tri či štyri partie chystajúce sa do steny nachádzajúcej sa na druhej strane cesty rovno oproti pohostinstvu. Kým sa chystáme, jedna partia odišla na túru, aby sa vzápätí po pár minútach vrátila. Zamierili rovno do krčmy. Po chvíli z nej vyšli a nabití informáciami sa pristavili pri nás:

„Olivers Mariazellersteig je nepriechodný, predvčerom udrel blesk do lana a časť trasy je zničená.“

Zdá sa, že dnes sa nám skutočne „darí“. Z dvoch na dnes plánovaných ferrát nám tak zostáva len jedna – Tristans Kirchbogensteig (obtiažnosť C/D).

Ale aj jedna je viac ako nič!

Prechádzame cez asfaltku a nový makadamový chodník nás vedie k potoku Gollradbach. Prejdeme po mostíku a hneď na začiatku stúpania zbadáme tabuľu oznamujúcu, že Olivers Mariazellersteig je skutočne uzavretý. Prístupová cesta k obom feratám je však rovnaká. Dobre značeným chodníkom stúpame ku skale a zisťujeme, že chodník sa rozdeľuje až úplne tesne pod skalou - tak blízko, že sa jej môžete dotknúť. Tu sa treba rozhodnúť, či zamierite doprava na dnes neprístupný Olivers Mariazellersteig (B/C až C) alebo doprava na Tristans Kirchbogensteig.

Olivers Mariazellersteig približne v dvoch tretinách svojej výšky ponúka alternatívu: doliezť ho v rovnakom stupni obtiažnosti až do konca, alebo odbočiť k úchvatnému a pomerne voľnému rebríku zavesenému v miernom previse zvanému Felix Himmelsleiter. Čerešničkou na torte pri tejto túre však nie je samotný rebrík, ale dvoj až trojmetrový previs tesne nad ním, ktorý z tejto cesty robí feratu stupňa D až D/E.

Žiaľ, túto lahôdku nám dnes zlovestný a presne triafajúci blesk nedoprial, je to však dostatočný dôvod na to, aby sme sa sem niekedy ešte vrátili.

Takže okolnosti rozhodli za nás. Od úpätia skaly sme sa vydali doprava na Tristans Kirchbogensteig. Nástup na ferratu je neďaleko - cca 30 metrov. Dvesto metrov vysoká skala je pomerne exponovaná, všetci čo na ňu pred nami lezú, majú so sebou odsedáky a niektorí aj prusíky.

Istenie pozostávajúce z účkových kramlí a oceľového „hromozvodu“. Je pomerne husté, kde chýbajú kramle, tam sú do skaly vyseknuté stupy a chyty. Ferata je označená desiatimi vtipnými očíslovanými obrázkami, aby ste v prípade potreby vedeli presne oznámiť, v ktorej časti klettersteigu sa nachádzate. Lezenie je naozaj kolmé a kto trpí závratmi, nech sa radšej pod seba nedíva. Približne v polovici feraty je na miniatúrnej terase inštalovaná lavica určená na odpočinok, ale sedieť sa na nej veľmi nedá, jedine ak vám robí radosť, že vzhľadom na jej náklon sa stále zošuchujete do priepasti.

V hornej tretine je ferata vedená po pilieri do veľkého skalného okna – impozantného prírodného útvaru. V skalnom okne preliezate z jednej steny na druhú po mierne pohyblivom mostíku tvorenom jedným brvnom. Okrem toho sa na trase nachádzajú aj dva dvojlanové mosty (jedno lano na úväz, druhé na nohy), pričom na tom druhom, ľudia nižšieho vzrastu môžu mať trochu problém s dohmatnutím na skalu.

Keď po približne hodine lezenia vyleziete navrch, chodník vedúci doprava vás po pár metroch privedie k vrcholovému krížu Spielmäuera (1 360 m. n. m.)

Zostupujeme pohodlným turistickým chodníkom vedeným v dvoch alternatívach: buď zostúpite na miesto, odkiaľ ste vyrazili alebo odbočíte doprava k ďalšiemu pozoruhodnému skalnému útvaru zvanému Teufels Brücke (Čertov most). Máte možnosť si ho pozrieť najprv zvrchu a o pár minút aj zospodu.

Celá táto lokalita je veľmi očarujúca, človek nestačí žasnúť, do akých tvarov dokáže príroda vyformovať skaly. Túrku možno len odporúčať.

INFO:

Východiskové miesto: Wegscheid, parkovisko pred pohostinstvom Gasthofzur Post

Z Bratislavy cca 225 kilometrov, 3,15 hodiny cesty

Prístup: po diaľniciach A4, A 23 a A2, potom ďalej cesta S6 a cesta B 23.

Na oboch feratách platí sezónna uzávera. Trasa je prístupná iba od 1. mája do 15. septembra a potom od 15. októbra do 15. novembra.