Ako som sa stal cestovateľom/pestovateľom spomienok - časť

Platený a neplatený rovník.

Ekvádor je krajina rozkladajúca sa na rovníku. Z názvu to vydedukuje aj geograficky menej zdatný čitateľ, pretože rovníku sa hovorí aj ekvátor.

A ten rozdeľuje zemeguľu na severnú a južnú pologuľu.

Prvý krát prekročiť rovník - to je sláva.

Aspoň to bývala sláva.

Teda aspoň na lodiach to bývala sláva...

Námorníci nováčika riadne pokrstili vodou, trošku alkoholu vyliali cez palubu ako obetu Poseidónovi (krycie meno podľa agentúrneho zväzku - Neptún) a omnoho väčšie množstvo alkoholu vyliali do seba. To, že loď riadená načisto ožranými námorníkmi následne nestroskotala, možno pripísať len na vrub dotyčného nováčika, ktorý momentom krstu prešiel pod ochranu Poseidóna – boha morí, Pluta boha loďstva, morského boha Tritóna, sirén, morských oblúd, i všetkých najmenších rybičiek, nýmf a morských panien.

Mimochodom, byť pod ochranou Poseidóna nie je veľká zábezpeka - sám nedopadol najlepšie - zjedol ho vlastný otec...

Nestriedal som pologuľu, ako miesto svojho dočasného pobytu prvý raz. Po vlastných som však rovník dosiaľ neprekročil.

Doteraz sa to vždy udialo na palube lietadla. Tam tá udalosť nikoho nevzrušovala. Načisto sa stratila v monotónnom hukote motorov a rezignovanom podriemkavaní v tesnom kresle. Dokonca pasažierov ani nikto neupovedomil, že práve prelietame rovník.

Hoci rovník je len jeden, nie je rovník ako rovník.

Poznáme rovník platený a neplatený.

Platený rovník je taký, keď ho niekto namaľuje na zem a vyberá za jeho prekročenie peniaze. Ako napríklad severne od Quita na mieste zvanom Mitad del Mundo.

Vstup do areálu stráži, akože ináč v Ekvádore, samopalník v maskáčoch. Akoby sa rovník dal ukradnúť...

Vstupné je jeden dolár. Stojí tu vysoký štvorhranný ihlan, na vrchole ktorého je umiestnená zemeguľa. K ihlanu z oboch strán vedie na dlažbe namaľovaná žltá čiara znázorňujúca rovník. To je to miesto, kde sa všetci turisti dávajú rovnako nenápadito fotografovať v tej istej pozícii - rozkročení s jednou nohou na severnej a s druhou na južnej pologuli.

Neplatený rovník je nenápadný. Cestou z Quita do Otavala sme ho bez veľkej slávy smerom na sever i na juh prekročili veľa ráz. Nebyť džípíesky ani by sme nevedeli, že sme ho prekročili.

Nikde nebol namaľovaný.

Nikde žiadna upozorňujúca tabuľa.

Nič.

A tak sme ho prekračovali bez fanfár a pôct akoby sa ani nechumelilo.. Raz sme boli na sever od rovníka a raz na juh. Raz hore, raz dole... Ale veď to vlastne poznáte, načo o tom píšem... Kvôli tomu sa netreba trmácať taký kus sveta.

Raz hore a raz dole môžete byť aj doma a pritom vôbec nemusíte pracovať ako liftboy.