Ako som sa stal cestovateľom/pestovateľom spomienok - časť

Issyk kul.

Okrem toho, že je toto jazero druhé najhlbšie na svete, je aj veľké. Jeho dĺžka dosahuje 270 km a široké je miestami až 80 km. Jazero prenesené nejakým zázračným čarom na Slovensko by na radosť pána Bindera úspešne zatopilo väčšinu bývalého Západoslovenského kraja. Jeho voda je mierne slaná. Z toho vyplýva, že nikdy nezamŕza. Jazero je obklopené z oboch strán horskými chrbtami Kungej Alatau (obrátený k slnku) a Terskej Alatau (odvrátený od slnka). Jazerné vody sú bohaté na ryby. Kedykoľvek zastanete autom v ktoromkoľvek mestečku na severnom brehu jazera, hneď k vám pribehnú malí chlapci a ponúknu vám sušené ryby napichnuté na drôte.

Cestou z Biškeku do Karakolu, ktorá trvala takmer dva dni sme väčšinu času autom kopírovali južné pobrežie jazera. Dvojdňové trvanie cesty nebolo spôsobené ani tak prílišnou vzdialenosťou, ako skôr skutočnosťou, že v schopnostiach nášho terénneho nákladiaka nebolo vyvinúť vysokú rýchlosť a vysoká rýchlosť na rozbitých kirgizských cestách by bola navyše istou cestou do horúcich pekiel. Pre auto i pre naše väzy.   

Na záver nášho pobytu sme sa do Biškeku vracali po severnom pobreží. Na rozdiel od južného máte dojem, ako keby ste sa ocitli v inej krajine. Na juhu pôsobia rozľahlé územia suchej a prašnej krajiny opusteným dojmom, vzdialenosti medzi jednotlivými dedinkami sú veľmi veľké. Všade cítiť chudobu. Cesty sú rozbité a pobrežie jazera je turisticky nevyužité, možno i preto, že južné pláže sú bahnité. Počas celej cesty južným pobrežím sme naďabili len azda na tri - štyri rekreačné zariadenia s vybudovanými plážami, s pevne zabudovanými slnečníkmi a ležadlami. Boli však opustené, nevyužívané, rozpadajúce sa.

Severný okraj jazera pôsobí civilizovanejším dojmom. Cesty sú o poznanie lepšie, i keď aj tu chlapci pri hre v guľôčky by ich pokojne mohli cvrnkať do jamôčok v asfaltke... Chlapci však na ceste guľôčky nehrajú. Intenzita dopravy, na rozdiel od juhu, kde za hodinu prejde jedno - dve autá, je omnoho vyššia. A tak sedia pri ceste a mávajú na prechádzajúce obstarožné moskviče (ešte tie s pásom na boku) i mercedesy.

Pláže sú príjemné, vystlané jemným pieskom. Hoci ide o jazero s pozoruhodnou hĺbkou, kdekoľvek sme si v ňom omočili nohy, breh sa zvažoval len veľmi pozvoľna. Aj plavec typu olovená guľa mohol smelo vstúpiť do vody aj sto metrov od bezpečia brehu. Dedinka strieda dedinku, rekreačné zariadenie strieda hotel, či penzión. Všade je množstvo šašlikarní, reštaurácií, či krčmičiek. Vzdialene to pripomína francúzsku Riviéru. Pokojne sa vám môže stať, že ak si budete chcieť v jazere omočiť nohy, len s problémami budete hľadať voľne prístupnú cestu. Na spiatočnej ceste nás stálo nemálo úsilia nájsť voľný prístup k vode. Keď sme konečne v podvečer našli neďaleko mestečka Čolpon Ata kúsok pobrežia, z ktorého odchádzali poslední výletníci, zdalo sa, že už je najvyšší čas postaviť stany. Obloha sa zatiahla a očividne sa schyľovalo k prudkej búrke. Husté tmavé mračná sa prevaľovali najmä nad okolitými, miestami zasneženými, štvortisícovými končiarmi, ktoré v nekonečných dlhých líniách lemujú južný i severný okraj jazera Issyk kul. Počas búrky sa človek z bezpečnostných dôvodov nemá kúpať v prírodných vodných plochách. My sme však hneď po postavení stanov zamierili do vody. Nielen z tvrdení domorodcov, ale už aj z vlastnej skúsenosti sme vedeli, že nad samotným jazerom, či na brehu jazera sa nikdy žiadna búrka nekoná. Všetku oblačnosť a atmosferické výboje stiahnu na seba vysokánske hory bezpečne ako hromozvod. Tak to bolo i v túto noc. Hrmelo a blýskalo sa až do rána, ale všetko to bleskobitie udieralo do zeme takých 10 – 20 km od nás. Od kúpania nás neodradila ani vedomosť o tom, že pred štyrmi rokmi tu došlo k havárii, pri ktorej v jednej z dedín nachádzajúcich sa v blízkosti jazera auto prevážajúce kyanid do zlatej bane v Kumtore spadlo z mosta, pričom z neho vytiekli 2 tony kyanidu do rieky, ktorá vteká do jazera.

Voda bola čistá a neuveriteľne priezračná. Nemožno sa čudovať, že počas nášho pobytu v Kirgizstane si ruský exprezident Jeľcin zvolil za miesto svojej krátkej dovolenky práve mestečko Čolpon Ata. Hoci podľa ruského periodika Argumenty i fakty cieľom Jeľcinovej návštevy nebolo ani tak kúpanie, ako stretnutie s čínskymi lekármi, ktorí mu tu mali aplikovať novú dávku omladzujúcich liekov. V kúpeľnom meste Čoplon Ata má svoju daču údajne aj kirgizský prezident Akajev. Mesto vraj v minulosti slúžilo na schôdzky a oslavy vysokých komunistických pohlavárov.

Jazero je obklopené horami s vrcholkami pokrytými snehom, po obvode sa nachádzajú krásne pláže. Ak sa radi potápate s dýchacími prístrojmi, môžete zostúpiť krištáľovou vodou až k mestu z 12. storočia, ktoré sa údajne nachádza približne 2,5 metra pod hladinou Issyk-kul.