Ako som sa stal cestovateľom/pestovateľom spomienok - časť
Ošský bazár.
Ošský bazár je najväčší z biškekských bazárov. Je to čosi ako bývalé Centrálne trhovisko v Bratislave, ale aspoň desať krát rozľahlejšie s omnoho širším sortimentom tovarov. V okolitých uliciach je nepretržitá dopravná zápcha. V uličkách medzi predajnými pultmi tiež. Bazár je rozdelený na jednotlivé sekcie, v ktorých je sústredný tovar jedného druhu: ovocie a zelenina, sušené ovocie a oriešky, mäso a mäsové výrobky, oblečenie, suveníry, elektrotechnika... Mojim kolegom sa príliš nepozdávalo oddelenie mäsa a mäsových výrobkov. Vraj tam je zápach, z hákov visia i celé kravské hlavy či črevá, všade krv... Mne to tam až také strašné nepripadalo, veď steny boli vykachličované ako u nás v mäsiarstvach (i keď je pravda, že krvou postriekané kachličky neboli práve najčistejšie), zápach sa mi zdal primeraný a visiaca hlava na mňa nepôsobila morbídne. Nuž ale nám, čo sme zažili pouličného mäsiara v Káthmándú, ktorý mal na chodníku na hore dnom obrátenej drevenej debne položený kus stehna, z ktorého obklopený húfom múch odrezával záujemcom hrdzavým nožom kusy mäsa, nás nemohlo oddelenie mäsa a mäsových výrobkov na Ošskom bazári privádzať do úžasu.
Predierali sme sa uličkami bazáru s cieľom nakúpiť čerstvé ovocie na okamžitú konzumáciu a sušené ako darček domov. A ja som s tam tlačil aj kvôli tomu vzrušujúcemu očakávaniu, že objavím niečo na čo nenaďabíte nikde inde na svete. Vzrušujúci zážitok sa nakoniec dostavil. I keď taký, aký sa dá asi zažiť na každom trhu preplnenom ľuďmi.
„Pane, pane...„ vola na mňa predavačka cigariet spoza svojho pultu. Najprv som ju nevnímal. Myslel som si, že vykrikuje svoju ponuku tovaru.
„Pane, pane... „ pochopil som, že neoslovuje dav, ale mňa osobne. Odmietavo som pokrútil hlavou – nie nemám záujem, nefajčím.
„Pane, pane dávajte si pozor, práve vás okrádajú!„ Konečne som pochopil. Zhodil som z chrbta malý mestský batoh a prekvapilo ma, že všetky zipsy som mal rozopnuté. Neviem ako to ten zlodej dokázal. Nič som necítil a pritom mi už pár týždňov hlavný zips nefunguje tak ako by mal. Zadrháva sa a batoh sa mi často podarí zavrieť až na tretí, štvrtý pokus... Pavel zbadal mladého, asi osemnásťročného zlodeja miznúceho v dave a vydal sa za ním, ale zlodej ho so slovami:„Čo odo mňa chceš?„ odsotil a zmizol v pestrej ľudskej haravare. Zlodej mal smolu. V batohu nič zaujímavé nenašiel. Peniaze i doklady zásadne nosím v kapsičke na krku a pod tričkom. Vrátil som sa k predavačke cigariet, aby som jej poďakoval za upozornenie na zlodeja. Aby som sa jej aspoň nejako odvďačil predsa len som kúpil zopár škatuliek cigariet značky Kirgizstan, vyrábaných kirgizstanskou pobočkou skupiny Reemstma, do ktorej patrí aj Slovenský tabakový priemysel. Spomenul som si totiž, že medzi známymi, ktorých by som mal po návrate obdarovať je i zopár zatĺkačov cigaretových klincov do rakiev. Opúšťajúc uličku s poctivou predavačkou tabaku sme zazreli ako sa pri jej stánku zrazu vynoril onen mladík s dlhými prstami a nehoráznym, hlasitým spôsobom jej vynadal za to, že nás pred ním ochránila...