| Humorné zážitky zo štúdia a najmä z veterinárnej praxe, doplnené vtipnými ilustráciami. |
Mäkká väzba, 252 strán
UKÁŽKA:
Báthory ďalší deň presne o druhej prišiel za mnou na bicykli.
"Doktor úr, možno?" spýtal sa.
"Môžeme ísť, už som na vás čakal."
"Idem zebrat autó, tu čakaj ma." povedal s tvrdým prízvukom a už otáčal svoj bicykel.
"Ale netreba, pán Báthory, veď môžeme ísť na bicykloch," rýchlo sa ho snažím zastaviť.
"Načo bicygló, ket móžeme ít autó? Ideme autó!" vyhlásil rezolútne.
Nemalo zmysel odporovať. Zašiel som si do kancelárie po tašku a aby som nestrácal čas, čakal som vonku. Báthoryho auto sa zjavilo za rohom a s hlasným škrípaním bŕzd zastalo predným kolesom tam, kde som pred zlomkom sekundy mal špičky bielych "doktorských" gumákov. Len vďaka mojej duchaprítomnosti obsahovali aj naďalej súpravu päť individuálne formovaných prstov a nie beztvarú placku. Sadol som si do wartburga a opäť sme sa "rútili" k Báthoryho domu rýchlosťou 25 kilometrov za hodinu. Tentoraz sme tam dorazili, povedané vojenskou terminológiou, bez akejkoľvek mimoriadnej udalosti. Báthory zaparkoval auto v strmom nájazde do garáže pred domom.
Pani Báthoryová ma vítala so širokým úsmevom:
"Už žral! Sviňa už žral!"
"Výborne! To znamená, že chloramfenikol zabral," povedal som si viac-menej pre seba.
Kúpiť: